João Cidade sa narodil v roku 1495 v Portugalsku. Celé desaťročia hľadal zmysel svojho života ako pastier, vojak, remeselník či kníhkupec.

V roku 1539 počul v juhošpanielskej Granade kázeň svätého Jána z Avily, ktorá sa ho hlboko dotkla. Stráca svoju vnútornú rovnováhu, rozdáva svoj majetok a hneď nato sa dostáva ako údajne duševne chorý do nemocnice. Tam Ján spoznáva trápenie chorých, obzvlášť biedu psychicky chorých. Tieto zážitky v ňom zanechávajú hlbokú stopu a spôsobia, že v ňom dozrie túžba zriadiť nemocnicu podľa nových merítok.

Po svojom prepustení začína zbierať chorých z ulice a stará sa o nich pod bránou domu jednej spriatelenej rodiny. Výrok „Nech srdce rozkazuje“, nachádzajúci sa na oblúku brány, mu bude ukazovať cestu. V nasledujúcich rokoch Ján zriaďuje ďalšiu nemocnicu v Granade, ošetruje stále viac chorých a nachádza veľa rovnako zmýšľajúcich, ktorísa pridávajú k nemu a k jeho ideálom.

Na vtedajšie pomery bol jeho postoj k ošetrovaniu chorých revolučný. V jeho nemocniciach dostane každý chorý vlastnú posteľ. Ján takisto oddeľuje pacientov podľa pohlavia a chorôb, prizýva do svojich domov duchovných, po prvý krát vedie písomné záznamy o chorých a takto sa stáva priekopníkom na ceste k modernej nemocnici.

Ján z Boha zomiera 8. marca 1550. O dve desaťročia neskôr sa „Hospitálskym bratom“ dostáva cirkevného uznania od pápeža Piusa V. V roku 1630 je Ján z Boha blahorečený, v roku 1690 svätorečený a neskôr vyhlásený za patróna chorých a všetkých ľudí pracujúcich v oblasti ošetrovateľstva.

Jeho sviatkom je 8. marec, jeho životné motto znelo

„Činiť dobro a robiť to dobre!”